Choď na obsah Choď na menu
 

Vynoril som sa nad hladinu...

19. 1. 2011

Štyridsaťročný Phillip A. pracoval dlhé roky ako inžinier špecialista na ropnej plošine v Severnom mori. Netrpel na žiadne ochorenia, nikdy nebral žiadne lieky, bol fyzicky veľmi aktívny, hrával futbal a tenis. Po pracovnom úraze (odtrhnutý železný nosník mu spôsobil viacnásobnú zlomeninu nohy) a dlhej rekonvalescencii pribral vyše 10 kíl a rozhodol sa žiť a pracovať už len vo Francúzsku. Krátko po úraze si manželka všimla, že začal hlasnejšie chrápať. Od mladosti občas chrápal, ale bolo to skôr po flámoch alebo po ťažkom jedle, a manželka to nikdy nepovažovala za problém. Ale od úrazy akoby bolo chrápanie zo dňa na deň hlasnejšie.

 

Keď Philipp v 45. rokoch navštívil svojho lekára, ten mu povedal, že chrápanie je najskôr sposobené obezitou a že nech trochu schudne, že sa potom všetko upraví. V tom čase mal vždy veľmi štíhly Philipp pri výške 185 cm váhu 90kg, takže netrpel výraznejšou nadváhou... No za rok sa váha napriek diéte a snahe o fyzickú aktivitu skôr zvýšila a chrápanie bolo pre manželku "neznesiteľné". Vo svojom dome si Philipp prestaval pivničnú pracovňu na spálňu, no chrápanie počuli deti i vo svojej izbe o poschodie vyššie! Pri pracovných cestách dostával Philipp izbu vždy na najvzdialenejšej chodbe hotela, keďže jeho chrápanie bolo počuť i za niekoľko stien. Kolegovia sa sťažovali, no Philipp - keďže sa nikdy nepočul - si myslel že skôr preháňajú.

 

Sám však tušil, že s ním nie je všetko v poriadku. Cez deň bol unavený, ráno nevyspatý, večer pri televízii neudržal oči otvorené, okamžite zaspal... cez víkendy spal i v priebehu dňa, často bol rozrušený, pribúdali konflikty s rodinou a s kolegami.

 

Po desiatich rokoch trápenia Philippova manželka objavila v nemocnici nenápadný inzerát, že nejaké laboratórium hľadá dobrovoľníkov na testovanie liečby chrápania. Začala opatrne Philippa spracovávať, takže o mesiac už bol Philipp hrdým pacientom jedného z prvých spánkových laboratórii vo Francúzsku. Po niekoľkých vyšetreniach, ktoré absolvoval ambulantne alebo počas krátkej hospitalizácie, mu oznámili, že trpí závažným stupňom obštrukčného spánkového apnoe, že táto porucha dýchania v spánku je natoľko závažná, že každú hodinu prestane 30- i viackrát dýchať. Okrem toho mu zistili vysoký krvný tlak.

 

Zhrozený Philipp chcel ihneď začať s liečbou. Po niekoľkých týždňoch ho opäť pozvali do nemocnice, aby vyskúšal spánok s prístrojom na elimináciu poruchy dýchania. Prvá skúsenosť bola nepríjemná, na tvár dostal masku, v ktorej vyzeral ako astronaut, zo všetkej techniky okolo seba bol rozrušený a obával sa, že tú noc vôbec nezaspí. Opak bol pravou. Philipp nielenže zaspal, dokonca, podľa vlastných slov "spal tak ako už dávno nie", mal pocit, akoby sa prebudil z ťažkej choroby alebo akoby sa po utopení vynoril nad hladinu...

 

V tom čase ešte neboli bežne dostupné prístroje na domácu liečbu (tzv. CPAP alebo pretlakový prístroj). Phillip dostal jeden z prototypov, ktorý musel každý mesiac doniesť do nemocnice na nastavenie a skontrolovanie funkčnosti. Po dvoch rokoch dostal konečne "normálny" prenosný a ľahko ovládateľný prístroj, s ktorým začal spávať každú noc a v súčasnosti sa ako 70-ročný teší dobrému zdraviu.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.